Prihlásenie

Kategorie

Špeciálna akcia, ceny platia do vypredania aktuálnych zásob!




Trieda A - odhalená a vysvetlená
(autor clanku Randall Smith, preklad styrioci - Marek Bino)
konfiguracia: - hovori o pocte a sposobe usporiadania lamp. Na oznacenie konfiguracie lampoveho zosilovaca mame tri zakladne pojmy: "single-ended", "push-pull" a "parallel".
single-ended - cely signal ide po jednej ceste a je zosileny jednou lampou. (nieco ako gitarovy kabel - signal tiez ide po jednom kabli + je tam este tienenie). ked signal prechadza preampom zosilnovaca tiez zostava "single-ended". v niekolkych zosilovachoch je vystupna sekcia spravena ako single ended pomocou jednej vystupnej lampy (napr stary fender champ s jednou 6V6 v konci). vacsinou je single ended zosilnovanie pouzite z ekonomickych dovodov, ale tiez to ma niektore zaujimave tonove vlastnosti.



push pull - ovela beznejsia konfiguracia. signal je rozdeleny na dve polovicky, ktore su v protifaze ("otocene" o 180°). "plusy" su zosilnene jednou lampou a "minusy" su zosilnene druhou lampou (plusmi a minusmi sa myslia jednotlive fazy - kladna a zaporna faza). tieto dva signaly su potom znova "skombinovane" vo vystupnom trafe do "single-ended" napätovehpo signalu, ktory "pohana" reprak.

Vacsina koncovych zosilovacov pouziva push-pull zapojenie pretoze umoznuje efektivnejsie vyuzitie koncovych lamp - viac vykonu pri mensom pocte lamp a mensim vyprodukovanym odpadovym teplom, preco to tak je sa vysvetli neskor. teraz si treba uvedomit, ze push-pull potrebuje minimalne dve vykonove lampy => (z toho vyplyva) ze pridanim dalsieho paru zapojeneho paralelne mozeme ziskat vacsi vykon. preto su v zosilovacoch vzdy 2,4, 6 alebo viac lamp, ale vzdy parne cislo. (styriociho poznamka - z toho tiez logicky vyplyva, ze ak mame napr 100w zosilovac so 4 lampami v konci v push-pull zapojeni, tak vybratim jedneho paru lamp mozme vykon znizit Wink )

parallel - znamena jednoduche pridanie identicky zapojenych lamp aby sa dosiahlo vacsieho vykonu - moze to byt single-ended alebo push-pull. ale z praktickeho dovodu sa single-ended paralelne zapojenie skoro nikdy nepouziva - aj ked paralelnym pridanim lampy v single-ended zapojeni sa dosiahne dvojnasobneho zvysenia vykonu, tie iste dve lampy zapojene v push-pull mozu vykon ztrojnasobit (alebo aj viac zvysit). a dalsi dovod ma co do cinenie s dalsou temou - triedy "cinnosti"

Triedy cinnosti: - opisuje ako su lampa/y (v hocijakej konfiguracii) "zbiasovane": su v triede A, B alebo AB? (tiez je aj trieda C, ale ta sa pouziva na vysokovykonove radiove prenosy a nie v audio).
"Zbiasovanie" sa jednoducho zmienuje o roznych napatiach na lampe/ach a ako sa tykaju ostatnych napati - specialne nas bude zaujimat negativny "bias" na mriezke. tieto napätia urcuju kolko elektirckeho prudu preteka dvojicami lamp ked zosiluju a ked su "necinne" - cakajuc na teba kedy zahras nejaky ton. teda "triedy cinnosti" (urcene napatiami) su uplne nezavisle na tom ako su lampy usporiadane a kazdy zosilovac ma dvojicu trieda a konfiguracia.
zatial co prempove obvody vzdy funguju v single-ended konfiguradcii a v triede A tak, ked sa bavime o inych konfiguraciach a triedach myslime hlavne vykonovu sekciu kde sa generuje "konska sila", ktora "pohana" reprak. tam sa vykonava tvrda praca a generuje sa vystupna wataz (sorry, ale taketo farbiste opisy tam naozaj su Laughing ).
preampove signaly, v kontraste, zosiluju napatie signalu (z gitary), ale obvody su vysokoimpedancne preto obsahuju velmi malo prudu (alebo ampreraz-e).

Sila triedy A a biasovanie katody: Vacsinou to vyzera, ze trieda A zneje teplo, jemne a prirodzene - hlavne ak je potlacena do prebudenia znie "drzo a rebelantsky". niktori muzikanti popisuju ten pocit ako stavnaty a velmi dynamicky.
trieda A je najstarsi, najjednoduchsi a najmenej nakladny sposob ako zapojit vykonove lampy ale je to tiez najhorucejsi, najmenej efektivny a najmenej vykonny sposob ako lampy nechat "pracovat" a to je dovod preco sa tolko vela vyvojarov snazi "obist" neefektivnost triedy A. (mozno prave toto "odpadne" teplo je cena za tu teplost tonu)
dovodom, preco je to najjednoduchsi, najlacnejsi a najstarsi sposob ako "provozovat" lampy je, ze nepotrebuje "biasovy zdroj". je to extra zdroj, oddeleny od hlavneho vysokonapetoveho zdroja, ktory hlavne budi repraky. biasovy zdroj produkuje negativne napätie (pre 6L6 je to -50V) a tym umoznuje fungovanie v triede A/B kde lampy bezia "chladnejsie" (neprodukuju tolko tepla) a davaju viac vykonu ako trieda A. Vlastne vsetky gitarove zosilovace pracuju v triede A alebo A/B a zachvilu si povieme aky je medzi nimi rozdiel.
zatial ale trosku historie: kazdy napajaci zdroj, zahrnujuc aj biasovy zdroj, potrebuje usmernovac, ktory zmeni striedavy prud na jednosmerny + nejake odpory na dosiahnutie presneho napatia a nejake filtracne kondenzatory na odsumenie jednosmerneho napatia.(striedavy prud je kazdy, ktory je kolisavy, jednosmerny je staly - ako napr z baterky. kedze je prud kolisavy, moze byt transformovany cez transformatory kvoli zmene napatovo-amperovych hodnot (alebo alebo fazy ako sme videli - mysli sa vysvetlovanie push-pull zapojenia). Aj ked Edison mal velky podial na objaveni elektriny a rozsirenie elektriny do miest, tvrdohlavo (a nespravne) obhajoval jednosmerny prud. nikolai tesal videl moc striedaveho prudu: umoznuje prenos visokonapetovej "elektriny" cez velke vzdialenosti s malymi stratami, ktore vznikaju pri ich transformovani na bezpecne domace pouzitie. rivalita medzi tymito dvoma muzmi vyustila v to, ze Edison "objavil" elektricke kreslo aby dokazal ako nebezpecny a smrtelny je striedavy prud. nanestastie prvy pokus o zabitie sa skoncil neuspesne a podarilo sa to az s tretou nestastnou obetou. kopli ma (autora clanku) aj streidava aj jednosmerna elektrina (vysokonapatova) ale nebol som schopny rozlisit rozdieli medzi nimi.
v davnych casoch bola technologia usmernovania primitivna a nakladna, zvycajne pomocou lampy, aj ked seleniove usmernovace boli casto vyuzivane boli vacsinou neskladne, drahe a nespolahlive.
teraz mame silikonove diody, ktore odvadzaju technicky perfektnu pracu pri konvertovanie striedaveho prudu na jednosmerny za par "supov" (mysli sa velmi lacno). ( tu by autor chcel vyzdvihnut muzikalne rozdiely v pouzitie lampoveho a diodoveho usmernovaca - kvoli tomu, ze mesa boogie ma v ponuke modely, ktore umoznuju prepinanie medzi tymito dvoma usmernovacmi - Lonestar, Rectifiery)
pre takto nazyvanu cinnost v triede A, moze byt biasovy zdroj nahradeny (za usetrenia velkych finanacnych prostriedkov) jednoduchym odporom pripojanym medzi zemou a vykonovou lampou. presnejsie je vsak nazyvat toto zapojenie ako "katodove biasovanie" pretoze nie vzdy musia lampy bezat v triede A, aj napriek preferovanemu popisu. ale je tu jeden ovela dolezitejsie rozdiel technickeho charakteru ako ten "sexepil" prisluchajuci tomu, ze zosilovac nazyvame "Trieda A" ako implikaciu toho, ze je najlepsi. a tym je, ze to vzdy bude "mimo-triedne" katodove biasovanie, aj ked sa tieto dva pojmy zvyknu pouzivat na oznacenie jednej a tej istej veci. pamatajte, ze triada A moze byt odvodena pouzitim oddeleneho fixneho biasoveho zdroja aj ked, pre gitarove zosilovce sa to nikdy nepouziva.

Takze co vlastne je trieda A? - Co trieda A naozaj znamena je: Mr riezkovy bias a striedavy prud na mriezke vzdy menia len anodovy prud v elektronke.
toto je vstupna definicia z RCA elektronkoveho manualu - ma velku vaznost. tato poucka ma mucila po dlhe desatrocia, ale nakoniec som dosiel k tomu, ze je ovela jednoduchsia ako sa na prvy pohlad zda.
pre zjednodusenie uvazujte o lampe britskym sposobom: Je to "valve" (lampa), kamo. Cela trieda A znamena, ze lampa nikdy nebude ziadnym sposobom znicena. nejaky prud, hoci aj "curikom/kvapkanim/pomalicky" nou bude stale pretekat. (ake sexy je to?)
V lampe elektricky prud, ako hmla vodnych kvapocok, prudi od katody (centralne jadro s zhavou vyplnou vo vnutri) k anode, velkej kovovej casti v sklenenej banke. medzi katodou a anodou je mriezka - spiralovita cievka z kvlaitneho materialu s velkym priestorom medzi zavitmi. mrezka funguje ako kontrolny element (ruka lampy) regulovanim eelktronov letiecich od catody k anode. vyzera to asi takto:

na obrazku je znazornena trieoda (katoda, mriezka a anoda - nieco ako ECC83, ktora je ale dvojita trioda, cize ma taketo v sebe dve).
vela z nas poculo "rovnake poly sa odpudzuju, rozne pritahuju". elektrony v lampe sa chovaju presne podla tohto principu a takto vlastne lampa funguje.
anoda je kladne nabita a preto pritahuje zaporne elektrony, ktore su vymrstovane (emitovane) z katody. tieto elektrony potom sposobuju, ze cez anodu tecie prud. ale medzi katodou a anodou je este kontrolna mriezka, ktora je nabita (nabiasovana) trosku viac negativne ako katoda a preto odpudzuje elektrony, ktore su tiez negativne. cim viac je mriezka negativna tym viac ovplyvnuje drahu letu elektronov a odpudzuje ich. a cim je menej negativna tym mensi vplyv ma na drahu letu elektronov a tym viac ich preleti pomedzi mriezku na kladnu anodu. takze vsetko co potrebujeme je menit anodovy prud (tok elektronov), to znamena menit napatie mriezky trochu dole alebo hore. a to je dovod preco je mriezka ako ruka lampy: riadi tok elektronov. a pretoze mriezka nie je pripojena k nicomu (len visi vo vakuu medzi katodou a anodou) nezerie ziadnu energiu a je lahke ju ovladat. mala zmena v napati mriezky moze sposobit velku zmenu v anodovom prude.

mriezkovy bias z RCA definicie nastavuje vyvazenie medzi anodou, ktora elektrony pritahuje a mrizkou, ktora ich odpudzuje v zavislosti od toho kolko prudu preteka ked neprichadza ziadny signal. definovana "triada B" znamena "zbiasovanie" presne do bodu, kde anodovy prud prestane pretekat, ked je lampa necinna (ziadny signal = gitarista nic nehra). zvykne sa tomu hovorit, ze lampa je odstavena. negativny vplyv kontrolnej mriezky je tak silny, ze ziadny prud nepreteka az pokial nezacnete hrat. naopak v triede A preteka vela kludoveho prudu (ked zosilovac nehra), optimalne je to 50% z mozneho maxima. (uvidite neskor preco).

na obrazku je klasicky pripad ECC83-jky v preampovom obvode. 1500Ohm-ovy odpor zabezpeci katodovy bias. 1MOhm-ovy odpor prakticky nezatazuje mriezku ani nijak neposobi na signal. iba udrziava stale nabitie na 0voltov, ktore sposobuje, ze je negativa (mriezka) vo vztahu k pozitivnej katode. anoda je nabita velmi pozitivne cez anodovy zatazovaci odpor (plate load rezistor) aby bezala na cca polovicu napajacieho napatie ked je necinna. toto sa nazyva biasovanie cca v strede linearnej oblasti. podobny princip je aplikovany aj na vykonove lampy pracujuce v triede A, podobne ako na preampove lampy.

striedave napatia na mriezke (z RCA definicie) je v podstate prichadzajuci napatovy signal z gitary (teda to co hras na gitare). tvoj dotyk na strunach generuje napatovy signal, ktory tvoj zosilovac dopravi az k reprakom. toto striedave napatie robi frekvenciu (povedzm, ze A-440Hz) a amplituda je hlasitost. zahraj silno ton A a z tvojej gitary pojde signal s pribliznou velkostou 1V. ako ton doznieva, zoslabuje sa aj napatie, ale stale kmita tych 440Hz. teraz je vhodne uvedomit si, ze ten 1V signal kmita medzi +0.5V a -0.5V ako to co je generovane vibraciami strunami pred snimacom.

ked je striedave napatie kladne a je pridane k prvej mriezke preampovej lampy, tak trochu priskrti negativne biasove napatie a tym umozni vacsi tok prudu k anode (opacne ak je striedave napatie zaporne - tato hodnota sa prida k negativnemu biasu, cim odpudzuje viac elektornov a k anode ide mensi prud). a toto damy a pani je sposob ako lampa funguje. preampova alebo vykonova lampa, je to presne to iste az na velkost.

tento obrazok ukazuje tu istu lampu (ako vyssie), ale v dynamickych podmienkach. ked je napatie (striedaveho signalu) pozitivne, redukuje sa odpudzujuca sila mriezky, ktoru ma pocas necinnosti a viac elektronov prudi k anode, viac ju zatazuje a tym sposobuje vacsi prepad cez anodovy odpor. to je to "stiahnutie" napatia na anode zo 100V na 50V. opacny efekt nastane, ked je signal privadzany na mriezku zaporny. mriezka odpudzuje viac elektronov, sposobi mensi pokles cez anodovy zatazovaci odpor a tym dovoli napatiu vystupit na 150V. tento 1V signal sposobil 100V zmenu na anode. spojenim tohto "kolisaveho jednosmerneho prudu"
a kondenzatoru alebo transformatora je jednosmerny komponent blokovany a zostane len cisty 100V striedavy signal (alebo +/-50V)

Trieda A moze jednoducho byt nastavenie riadiacich parametrov tak aby nikdy celkom neodstavili lampu, ale stale nou pretekal nejaky prud, hoc aj malicky. to je najlepsia vec na cinnosti v triede A, pretoze toto sa deje ked lampa "zastavuje" a "startuje" - odsekava zvysky riadiaceho prudu, ktore prilis skresluju (alebo su nelinearne). a skreslenie, pre RCA inzinierov, bolo zle. v ich svete nebolo ziaduce dostat zosilovac do skreslenia. ale vacsinu zosilovacov v triede A ked vytocime dostatocne nahlas dostanu sa pokraj triedy A a vlastnych limitov (teda do prebudenia). v urcitom bode toto striedave napatie na mriezke (signal, ktory sa zvysuje s hlasitostou) prida az prilis vela napatia k fixnemu biasovemu napatiu a vytvori velmi silne, negativne pole na mriezke, ze prud skutocne prestane pretekat. v radio a hifi, inzinieri upozornuju aby ste nevytacali zaosilovace do prilisneho prebudenia, pretoze vtedy zneju zle. tak mozu povedat, ze zosilovac pracuje v triede A pretoze vedia predpokladat maximalny vstupny signal. potom tu su gitarove zosilovace. neda sa tu spravit nijake podobne tvrdenie a v skutocnosti opak je pravdou. velke signaly sa pouzivaju na dosiahnutie overdrive a distortion (skreslenia). tito ubohi stary inzinieri by boli sokovani a udiveni tym, co stvarame ich lampam. a v mene hudby to nie je horsie! bol som so zopar tymito starymi chlapcami a skutocne boli zdeseny, ked to videli/poculi. (ale skuste to vysvetlit niekomu, kto si mysli, ze na gitare sa hraju iba ohnikove folkove pesnicky).

Ako funguje zosilovac. - teraz si povieme trosku o niecom, co pletie vela muzikantov. v zosilovaci sa skutocne nezosili ten slaby signal z gitary na nieco co dokaze hlasno vybudit reprak. presnejsie, v kazdom zosilovaci je velky, vysokonapatovy napajaci zdroj a toto je ten zdroj stavy, ktory rozhybe reprak. predstavte si, ze je to velka bateria. a tak ako bateria je tiez zdrojom jednosmernej energie - stalej, nekolisavej.
to co zosilovac robi je, ze "moduluje" energiu (elektricku) cez repraky v zavislosti od signalu z gitary. je to ten isty tok prudu, o ktorom sme sa bavili. a zosilovanie je svojim sposobom ako konvertovanie jednosmernej energie na striedavu (opak usmernovania). zahrajte slabo ton A-440Hz a vykonove lampy vo vasom zosilovaci, nechaju trochu z jednosmerneho toku prudu zo zdroja prejst cez repraky, 440 krat za sekundu (teraz je to 440 herzovy striedavy prud). zahrajte hlasnejsi ton A a lampy dovolia prejst ovela vacsiemu taku prudu, stale 440Hz. takze toto je v podstate princip zosilovania - je to ako lampa. predstavte si retaz preampovych lamp, pracujucich spolu ako sekvencia pak zachytenych jedna o druhu a na konci je dost "pakoveho efektu" na otvaranie a zatvarenie velkych vykonovych lamp.

na obrazku je kompletny, ale velmi jednoduchy single-ended zosilovac. napajci zdroj, ktory pozostava z trafa, ktore prevedie 120V na cca 450V, usmernovac zkonvertuje striedave napatie na jednosmerne, hlavny filtracny kondenzator odsumi/odrusi jednosmerne napatie a bude sprostretkuvavat zasobnik prudu. stava tecie cez tento vysokonapatovy zdroj, vykonovu lampu a jej vystupny transformator. zmeny v prude tecucom cez vystupny transformator su "zhromazdovane" v repraku ako vyuzitelna vystupna energia. preamp zvysuje signal na uroven vhodnu na vybudenie vykonovych lamp.

teraz sa urcite pytate:"ked trieda A znamena, ze prud lampou stale preteka, tak preco nic nepocujem ked nehram?"
dobra otazka a tu je hned odpoved: pocas kludu je prud, ktory preteka jednosmerny (rovnaky, nekmitajuci). a vystupne trafo, umiestnene medzi vykonovymi lampami a reprakom, robi viac ako len "transformuje" rozne impedancie lamp a repraku tak, ze k sebe pasuju. on totiz aj blokuje tok jednosmerneho prudu.
pozrime sa na to z ineho pohladu. vystupne trafo dovoluje iba zmeny v toku prudu cez jeho primarne (vstupne) vynutie, ktore sa hromadia v jeho zeleznom jadre a indukuju tok prudu na sekundarnom (vystupnom) vynuti, ktore je pripojene na reprak. hocijaky prud, ktory je jednosmerny nenaindukuje ziadny prud na jeho sekundarnom vynuti.
pozrite sa na obrazok, mame tam ten velky napajaci zdroj, ktory je spojeny s vykonovou lampou a primarnym vynutim vystupneho trafa. funkcia vykonovej lampy je nieco ako "lampove kyvadlo", vychili sa trosku doprava a potom trosku dolava, 440x sa sekundu, ked zahrame ton slabo. a vychylovat sa bude tym viac, cim hlasnejsie budeme hrat. a tymto sposobom je vysoko-napatovy jednosmerny prud pretekajuci cez primarne vynutie modulovany, alebo meneny, 440x za sekundu. na sekundarnom vynuti sa prejavi iba zmena ako 440Hz striedavy prud, bez vysoko-napatovej zlozky. znova, toto je zosilovanie! takze, vystupne trafo robi tri dolezite veci:
1. je to impedancny "zosuladovac"
2. meni vysoke napatie s malym prudom potrebne pre lampy na male napatie s velkym prudom potrebne pre repraky
3. meni z push-pull na single-ended a blokuje jednosmerny prud.
naviac, vystupne trafo je klucovou castou "osobnosti" daneho zosilovaca. jeden z prvych "trafo inzinierov", s ktorym som mal tu cest pracovat povedal jednu velku pravdu:"vystupne trafo je z polovice veda a z polovice cierna magia. ale je to cierna magia, ktora stoji za to."

Kludovy prud - triedy cinnosti maju prave tolko do cinenia s kludovym prudom ako aj so zosilovanim samotnym. vezmime si triedu B, pretoze sa to lahsie predstavi. v triede B je bias nastaveny tak aby nepretekal prud, ked nie je ziadny prud. takze ziadna energia sa nespotrebuvava a ani sa neprodukuje ziadne teplo (predstavte si to ako "nulove otacky"). ked napatovy singal zasiahne prvu mriezku, pozitivna polovica cyklu zapne lampu, ta zacne viest prud z napatoveho zdroja a dovedie ho az k zatazi (ako prenosova antena) a zacne sa okamzite zosilovanie. je to torchu ako elektricky golfovy vozik. motor sa prestane otacat, ked zastavite vozik. ked sa chcete pohnut, motor znova zacne pracovat. ma vlastne pasmo od 0 po maximum, ale aby ste ho dostali do pohybu, musite ho najprv zapnut, pretoze pocas kludu nepretekal ziadny prud.
potom tu mame triedu A/B co znamena nieco ako nechat bezat motor v nizkych kludovych otackach ked zastavite. stale sa otaca (preteka prud) ale nie blizko mozneho maxima. mozte povolit spojku ale len v pomalych az miernych rychlostiach. ale na dosiahnutie rychlosti (hlasitosti) musite zvacsit aj tok prudu, nie len ho zmenit. pri hlasitostiach, ked sa celkovy tok prudu zacina zvysovat sa chova ako trieda B. z viacerych pohladov je treida A/B to najlepsie z oboch svetov (trieda A a trieda B) pre audio a takto funguju lonestar, recitfiery, stilleto od mesy a vela fendrov, marshallov a inych. jej vysoka efektivita ju stavia na vrchol "piedestalu" pre cisty zvuk, skvele audio.
dalej je tu stara dobra trieda A. v klude (ked neprichadza zaidny signal na vstup) preteka 50% maximalneho prudu. potom, ked maly napatovy signal zasiahne vstupnu mriezku, vyvola zmenu v toku prudu, ze zacne kmitat medzi, povedzme, 40-60%. pri silnejsom signale sa vyvola vacsia zmena cca medzi 20-80%. a maximalny neskresleny vystupny signal nastane ked tato zmena sposobi, ze lampa bude viest 0-100% prudu pri frekvencii 440Hz (alebo inej, zalezi od frekvencie signalu na vstupe).

k tomuto obrazku - vsimnite si ako su prudove zmeny vzdy susterdene okolo stedenho bodu, tych 50% maxima, co je kludovy prud. to znamena, ze tu nie je "ciste" zvysovanie toku prudu ako je to pri tirede B alebo A/B, nezalezi ako hlasno hrate. v single-ended konfiguracii sa zvysovanie a znizovanie toku prudu deju okamzite (s frekvenciou signalu), rovnako a rozne okolo tohto 50% stredneho bodu. pocas jedneho momentu znenia tonu A440 bude tiect viac prudu, ale pocas dalsieho momentu bude rovnake mnozstvo pretekat menej, aj ked pocas celej periody zostane konstante.

V cistej triede A, push-pull zosilovac, tecie 100% maximalneho prudu v klude, 50% cez kazdu stranu. ked pride na vstup nejaky signal, tak na jednej strane sposobi narast toku prudu z 50% na 70% zatial co na na druhej strane sa sucesne znizi z 50% na 30%. signalove polovicky sa striedaju takze obvodom stale preteka 100% (nie vsetky takto nazyvane zosilovace v triede a pracuju takto perfektne vyrovnane - a dobre v prebudeni, ale Lonestar Special ano. mozte odmerat prudy na vykonovych lampach a nikdy sa nezmenia, pri hocijakom signale). pamatajte, ze iba zmeny v prude su prenesene, ako pouzitelna energia, k repraku.

tento obrazok znazornuje zmeny v push-pull trieda A. celkovy prud zostava stale 100% za vsetkych podmienok. v klude je rozdeleny 50-50 na kazdu stranu. ked pride na vstup signal, pru tecuci na jednej strane sa zvysi ale zaroven sa ekvivaletne znizi prud na druhej strane. toto "spat a vpred" zvysovanie/znizovanie prudu sa strieda s rovnakou frekvenciou ako ma signal na vstupe (nasich spominanych 440Hz).

Trieda A/B - tu je miesto, kde trieda a konfiguracia pracuju spolu v prospech oboch stran. push-pull konfiguracia umoznuje, svojou vyrovnanou cinnostou, cinnost v triede A/B, a je to skvela vec.
hned si vysvetlime preco: bavili sme sa o tom, ze single-ended trieda A potrebuje aby bola lampa "nabiasovana tak aby nou pretekal 50%-ny kludovy prud. tiez sme si povedali, ze pri push-pull v triede A preteka oboma lampami 50% kludoveho prudu. a tiez sme sa zmienili o tom, ze v triede B nepreteka lampou ziadny kludovy prud, pretoze je "zbiasovana" tak aby sa "odstavila", produkujuc pri tom prilis vela skreslenia pre audio pouzitie.
trieda A/B robi to, ze vyplna "medzeru" medzi triedou B a push-pull zapojenim. eliminuje "odstavenie" v klude a pocas prenosu medzi oboma stranami push-pull zapojenia tym, ze zabezbeci prietok prudu.
uz skor sme pouzili analogiu vodovodnych kohutikov, s oddelenymi teplym a studenym ventilom, aby sme ukazali ako preteka prud v zapojeni push-pull. teraz si predstavme, ze tieto ventily vieme spojit tiahlom tak, ze oba ventili sa otacaju ak pohybujeme tiahlom vpred alebo vzad.

pohybom tiahla dolava pridame teplu a odoberieme studenu, pohybom tiahla doprava sa vykona opak. trieda B by bola nastavena tak, ze ak by bolo tiahlo v strede, tak by voda netiekla. keby sme pohli tiahlom dolava tak by zacala tiect tepla voda, ale na studenu by to nemalo ziadny dopad, pretoze je uz vypnuta. ak by sme isli tiahlo naspat do prava tak by voda prestala tiect (dosihnutim stedu - kludoveho bodu) a zacala by tiect studena. tento "mrtvy bod" v strede reprezentuje skreslenie sposobene "odstavenim" lamp.
pre triedu A by boli oba kohutiky nastavene do polovice este pred spojenim tiahlom. otacanim tiahla dolava/doprava by sme nemenili celkove mnozstvo vody, ale menili by sme miesanie teplej a studenej. fakt, ze nemozme vodu uplne vypnut reprezentuje "plytvanie" energiou v triede A.
a pre triedu A/B by kohutiky boli nastavene tak aby neboli uplne v strede a boli schopne vyraznejsie menit tok (mnozstvo) vody pohybom tiahla dolava alebo doprava. "mrtvy bod" sa tym eliminuje a mnozstvo "odpadnej/preplytvanej" vody sa tiez zredukuje. a to su vyhody triedy A/B.
v elektrotechnickych pojmoch: trieda A/B su ako dva zosilovace asymetricky "zbiasovane" tak aby tvorili zrkadlovy obraz toho druheho. v klude su oba vytocene na 10-30%, zalezi od nastavenia biasu. pretoze su "zbiasovane" blizie k "OFF" ako k "ON" (sorry toto neviem ako vhodne prelozit - proste, ze su nastavene tak, ze nimi tecu mensie prudy) tak neprodukuju tolko tepla pocas chodu. tym padom maju viac prestoru k tomu aby sa mohli "vytocit" k vyssim hodnotam ako k nissim, pretoze v klude su nastavene na nizke hodnoty. pre slabe signaly pracuju ako zosilovac v triede A: len moduluju kldudovy prud pretekajuci cez ne, ziadne "odstavovanie" alebo nutnost zvacsit vstupny signal.
pri hlasnejsich signaloch sa uz zacne prejavovat asymetria treidy B. obe polovice push-pull zapojenia sa zacnu striedavo vytacat viac k "ON" ako k
"off" sposobujuc tak narast prudu najprv v jednej polovici a potom v druhej. a ako opacna strana (ta so znizujucim sa prudom) dosahuje bod "odstavenia" (ked nou nepreteka zaidny prud), tak strana s vysokym prudom sa prave dostava do svojej linearnej oblasti a moze sa prebudit, cim predchadza skreslovaniu v oblasti "odstavenia". vytvorenim akejsi "zony triedy A" "predbiehanim sa medzi push a pull polovicami zosilovaca triedy B sa umozni prenos, ktory "zahladi" ucinky "mrtveho bodu". znizenie "odpadnej" energie je velke. pozrite si obrazky vln dole aby ste pochopili princip asymetrickeho chodu.

obrazok ukazuje vystup triedy A v maximalne moznom "cistom" priebehu. obvod je nabiasovany "do stedu jeho linearnej oblasti", tak ako sme si povedali uz skor a prud kmita symetricky +/-50% pre uplnych 100% moznych. nabiasovanie do stredu znamena, ze lampa velmi hreje a pohlcuje vela energie, okrem pripadu ked je vybudena na maximum.

tato vlna znazornuje rovnaky zosilovac ako na predchadzajucom obrazku, ktory sa dostal do prebudenia. vstupny signal hovori lampe aby viedla viac ako 100% prudu, ale kedze to nie je mozne, tak skresluje. bodkovane ciarky ukazuju "spicky" signalu, ktore su orezane. obvod je stale symetricky, nabiasovany do "stredoveho bodu".

obrazok ukazuje lampu nabiasovanu dalej od "stedoveho bodu". stale dokaze preniest celu amplitudu (vysku) vlny, ale tym, ze to robi asymetricky sposobuje, ze v jednom smere sa dostava do prebudenia skor. hocijaky signal pod +/- 10% v spodnej polvlne sa dostane do spicky (oreze sa). toto je cena, ktoru musite zaplatit za to, ak chcete aby lampy bezali "chladnejsie" (nehriali tak) s velmi malym plytvanim energie, ked je zosilovac v klude.
podobne vyzera aj vlna single-ended class B zosilovaca a tu vidno preco nie je velmi vhodny pre audio.

ale ak pridame dalsiu lampu ako jej zrkadlovy obraz, mozme kombinovat vlny ako ukazuje obrazok. oblast medzi +/- 10% reprezentuje podiel triedy A, kde prud preteka oboma lampami. signal mimo tejto oblasti bude "budit" kazdu lampu striedavo do stavu ked sa "odstavi" so zbytkom signalu, ktory zosiluje druha lampa, znova s 440Hz alebo inou frekvenciou.

takze ak toto chapeme, tu je jedna velka vyhoda. tym, ze sme znizili kludovy prud zosilovaca, nabiasovanim mimo stredneho bodu, mozeme podstatne zvysit napatie, ktore prenasa a usetrit ovela vacsie mnozstvo energie ako pri triede A. a ako napatie na lampach rastie, tak rastie aj apmplituda alebo mnozstvo cistej energie, ktoru mozno preniest.


tu mame zjednoduseny push-pull zosilovac. porovnajte si hodnoty odporov lampe v preampe a vo fazovom invertore. 100K na katode a 1K na anode v preampe nam da teoreticky zisk (miera zosilnenia lampy) 100x. pouzitim rovnakych 50K odporov na katodovom a anodovom obvode vo fazovom invertore sposobime, ze tam nevznikne ziadne "zosilnenie", ale skor signaly rovnakej amplitudy a opacnej fazy, ktore budia vykonove lampy push-pull zosilovaca. vysoke jednosmerne napatie krmi vykonove lampy cez strednu odbocku vystupneho trafa. oddeleny biavovy zdroj umoznuje lampam pracovat asymetricky v triede A/B. pracovat bude ako na obrazku vyssie, ked sa dostate do prebudenia tak bude vlna vyzerat ako na obrazku oznacenom 9B.

Skreslenie koncoveho zosilovaca - skreslenie v koncovom stupni vznika pri velkom vstupnom signale, ktory nuti lampy viest viac ako 100% alebo menej ako 0% mozneho prudu z napajacieho zdroja, pretoze to, samozrejme, nie je mozne. tento typ skreslenia, sposobeneho prebudenim, moze vzniknut, a vznika, v obvodoch powerampu a preampu vtedy ked su budene silnym signalom a hlavne ked je vybaveny extra zosilnenim aby doslo k prebudeniu. typicka prebudena a orezana vlna je na obrazku 9B. v koncovom stupni doslova vyletia z vnutorneho pristoru anod, co sa zvycajne deje pred tym ako sa vypne napajaci zdroj ked lampy samy dosiahnu maximalnu kapacitu. preteka privela prudu a cela vnutorna plocha je saturovana (nasytena) a "extra" elektrony, ktore tam prichadzaju uz nemaju miesto kam sa nalepit. to je dovod preco vieme zvysit/znizit vystupnu kapacitu zosilovaca pridanim/odobratim lamp.
autenticky "retro" tone je o vykone a sposobe prebudzovania. v sucasnosti su zosilovace koncipovane tak, ze ich "sweet" bod prebudenia je prisposobeny k ich wattazi a hlasitosti.

charakteristiky skreslenia - dalsi druh skreslenia sa prejavuje v dosledku "odstavenia/odsekavania" (ked prud prestane pretekat) v prenose medzi "pushing and pulling" (ked signal klesa/narasta - jednoducho kmita). toto "zasekavajuce" skreslenie zneje strkovito a stiplavo, pretoze obsahuje vyssie nasobky harmonickych.
marshall s EL34, ktora je nabiasovana aby pracovala "chladnejsie" (produkovala menej tepla) bude produkovat viac tohto "zasekavajuceho" skreslenia ako napr fender s 6L6, velky podiel na tom maju vnutorne rozdiely medzi jednotlivymi typmi elektroniek. znizovanim biasu (cim ho robime menej negativny) rozsirujeme tzv. "zonu triedy A" v prenose a tym zvycajne eliminujeme tento jav pri prebudeni. nanestastie sa toto skreslenie moze znova objavit v zosilovacoch s EL34 ked sa velmi prebudia ako dosledok velkeho vstupneho signalu, ktory uplne prerazi negativne napatie mriezky a vlastne nuti mriezku byt pozitivnejsou. tento jav sa nazyva "cinnost v triede A/B2" a ked sa stane tak mriezka sama zacne prijimat prud z katody, tym padom nevytvara dost energie pre repraky.
mozno si myslite, ze z ucty k triede A poviem, ze cim nizsie nastavite bias (a tym viac k triede A bude zosilovac pracujuci v triede A/B), tym bude hrat/zniet lepsie. to nie je pravda. zatial co bude meratelne skreslenie klesat so znizovanim biasu, tak zvuk - aspon pre gitarove zosilovace, minie "sweet spot" a zacne stracat na zivosti a iskre.
nezabudajte, ze push-pull rusi/odcitava vsetko co je spolocne pre obe strany. a to je presne to co sa stava s druhou harmonickou skreslenia, odcitava sa a mizne. "druha harmonicka" je technicky vyraz pre zlozku skreslenia jednu oktavu nad zakladnym tonom, ktory ju generuje, ked sa dostane do prebudenia/spicky. nie len, ze je to najviac dominantna zlozka skreslenia, ktore produkuju lampy, ale tiez je aj nateplejsou a najstavnatejsou pretoze je to jednoducho hudobny suzvuk. bohuzial je je druha harmonicka eliminovana aj v push-pull obvodoch rovnakym "rusivym" procesom, ktory eliminuje aj pazvuky mikrofonnych kablov. z tehcnikeho hladiska bol toto hlavny dovod pre triedu A zapojenu v push-pull - menej skreslenia (pazvukov). vsetky vyhody ohladom vykonu a uspornosti nastavaju v triede A/B push pull. ked si to zhrnieme, tak mozme vidiet preco je push pull v triede A/B vrchol vykonu pre audio: velky narast vykonu, efektivnosti a najvacsia zlozka skreslenia je eliminovana.
z hudobneho hladiska je redukcia skreslenia menej vyznamna vec, pretoze druha harmonicka je taky hudobny suzvuk, ze neznie ako nieco neprijemne (ako napr vyssie harmonicke) ale ako zosladenia, zmakcenie povodneho tonu tym, ze sa k nemu prida, je to ten isty ton o oktavu vyssi, v nejakych percentach zakladneho tonu (povedzme od 3-20%). zatial co male mnozstvo 5.,7. alebo vyssej harmonickej zneje tenko, drazdivo, neprijemne.
prevladajucou zlozkou harmonickej v skresleni, ktore zostane v push-pull, je tretia harmonicka, ktora je o oktavu+kvintu (duodecima) nad zakladnym tonom. tato zlozka je tiez celkom dobry suzvuk a moze pomoct zosilovacu "preliezt" v celkovom mixe kapely.

simul-class power - simul-class je push-pull paralelne zapojenie, kde paralelne pary su rozne. akoby dva rozne push-pull zosilovace, ktore by mali fungovat individualne alebo "simultanne" kazdy v inej "triede", fungujuce s jednym spolocnym vystupnym trafom. jeden par lamp je nabiasovany tak aby pracoval v triede A/B dalsi aby pracoval v triede A. trieda A dodava muzikalnu zlozku, zatial co trieda A/B obstarava velky vykon. nielen, ze par v triede A zmieruje "dead spot" v prenose v push-pull ale tiez rozsiruje oblast "odseknutia/odstavenia" toku prudu vo vystupnej casti, cez vystupne trafo.
"Zasekavajuce" skreslenie, popisane vyssie, je zvacsene "spatnym napatim" generovanym klesajucim prudom v streidajucich sa v polovikach vystupneho trafa. co to znamena? hovorili sme si o tom ako trafo prepusta len zmeny v prude a neprepusta jednosmerny prud. takze, ked sa energia striedavo meni (dajme tomu znova 44Hz) a vsetko preteka cez jednu polovicu trafa, prud moze byt okamzite odseknuty, ak je tvrdo vybudeny. magneticke pole nahromadene v tejto polovici transformatora z jednosmerneho prudu zacne klesak ked prud prestane pretekat. a kedze sa to stane, tak magneticke pole sa znova pretransformuje do napatia, ktore sa stane dalsou zlozkou skreslenia. (na rovnakom principe funguje zapalovacia sviecka (v motore): ked je prerusene neapajnie cievky vo sviecke tak nahromadene magneticke pole sa pretransfurmuje do napatia, ktore zapali zmes v motore.)
doteraz sme vedeli, ze trieda A znamena len kombinaciu fixneho biasu a napatia signalu (hlasitost) tak simul-class umoznuje push-pull zasilovacu sa preniest nad "cut off spot" (bod odstavenia) ked prenasa vacsi signal. ked par v triede A/B prestane prenasat prud, par v triede A bude pokracovat v prenasani nejakeho toku prudu cez primar vystupneho trafa, cim sa predide zniezeniu magnetickeho pola a tympadom spatnemu napatiu.
Vela simul-class zosilovacov funguje tak, ze par v triede A je zapojeny ako trioda. to znamena, ze tieniaca mriezka je pripojena k anode elektronky, cim je vyradena z cinnosti. tieniacu mriezku si mozte predstavit ako nejaky akcelerator castic, ktory pracuje ako katalyzator zvysujuci citlivost lampy na prichadzajuce signaly. s odstavenou tieniacou mriezkou ma zvysna trioda pomlasiu reakciu (menej citliva na velkost signalu) na vstupne signaly sposobujuci maksi nabeh do prebudenia. zvukova odozva je asi taka ako ked zahrate nieco na gitare prstami a potom tvrdym brnkatkom. nota je stale ta ista aj mozno rovnako hlasna, ale harmonicka zlozka je ina. toto triodove zapojenie zredukuje vykon zosilovaca asi o polovicu. Simul-class je patentom firmy mesa/boogie. Originál článok najdete na tejto adrese.

 

Zapojenie 5 polohového prepínača

(napísal petrpetr)


Kontakty klasickeho jednoradeho 5-ti pol. prepinace se daji rozdelit na dve totozne nezavisle poloviny (na obr. cervene oddeleny L a R) se tremy prepinacimi kontakty 1-2-3 a vystupem 0, coz je vysledny vystup kombinaci kontaktu.


Zapojeni snimacu na kontakty (napr. 3xsingle, dale jen single=SC):
Kontakt 1 - bridge SC
Kontakt 2 - middle SC
Kontakt 3 - neck SC
Kontakt 0 - vystup

Zapojuje se vse jen na polovinu L, nebo jinak, na tu polovinu co je smerem ke snimacum.

Vsechny druhe vyvody snimacu a popr. stineni ke spolecne zemi (napr. na kryt potenciometru kam pripajis vsechna zemneni).


Zapojeni kontaktu v zavislosti na poloze prepinace:
1.poloha - kontakt 1 (bridge)
2.poloha - kontakty 1+2 (bridge+middle)
3.poloha - kontakt 2 (middle)
4.poloha - kontakty 2+3 (middle+neck)
5.poloha - kontakt 3 (neck)

V podstate klasicke zapojeni Strata s 3x single.

Tohle zapojeni kontaktu pri polohach 1 - 5 funguje stejne na obou polovinach prepinace, a toho se da dal vyuzit...

Kdyz chces misto kobylkoveho SC pripojit HB snimac, zapojis signal z HB (oznacovan casto jako "Hot") na misto puvodniho SC snimace na kontakt 1, stineni a druhy vyvod (casto cerny, u diagramu v predchozim prispevku je to treba green) ke spolecne zemi.
Nektere lepsi HB snimace maji jeste jeden nebo dva vyvody (na obr. jako "HB single" zelene) - jsou to jeste zvlastni vyvody od jednotlivych civek HB snimace (vlastne vystup z prvni civky a vstup druhe civky - nekdy uz jsou rovnou spojeny jako jeden drat), kazdy vyrobce znaci vyvody barevne jinak (najdes na netu vyrobce snimace).

Pokud mas takovy HB snimac, muzes ho zapojit tak, ze ve 2.poloze prepinace bude zapojena jedna civka z HB snimace spolu s middle SC.



Je to v podstate jednoduche, ty dalsi vyvody z HB snimace spojis v jeden a pripojis na druhou polovinu prepinace (R) na stejny kontakt 1, a kontakt 2 spojis k zemi.
Co se pak deje? V poloze 1 je zapojen jen kontakt 1 L (z poloviny R neni zapojen vystup 0, takze to nijak neovlivnuje), a snimac je normalne zapojen jako plny HB, ale v momente, kdy prepnes do polohy 2, spojujes kontakty 1 a 2 a tim na druhe polovine prepinace (R) "zkratujes" jednu civku z HB snimace k zemi, takze funkcni je pouze jedna a ta je zase diky prvni polovine prepinace (L) spojena s middle SC. Dal uz je to stejne...


Takze vysledne zapojeni:
1.poloha - kontakt 1 (bridge, full HB)
2.poloha - kontakty 1+2 (jedna civka z HB bridge + middle SC)
3.poloha - kontakt 2 (middle SC)
4.poloha - kontakty 2+3 (middle SC + neck SC)
5.poloha - kontakt 3 (neck SC)


Jsou jeste dalsi moznosti jak to rozsirit (viz. predchozi diagramy) ale to uz nebudu rozepisovat. (pozn. Nekteri vyrobci maji "svoje" vlastni prepinace, nektere maji kontakty jinak, i stranove obracene, nektere jsou dvourade, atd., ale tohle je zakladni bezne dostupny jednorady 5-ti polohovy prepinac za cca 100,-)
Snad jsem to popsal dost polopaticky Smile.
 
Zapojenie snímačov SSH na gitare (schémy)

(príspevok petrpetr - original prispevok najdete tu!)

Vyberte si, prvni je to nejjednodussi, pouzivam ho casto.
(jinak kondenzatory u Tone cca 0.22-0.47nF, ten u Volume nemusis davat, ale klidne to vyzkousej, je tam kvuli zmene frekvencni charakteristiky pri ztiseni kytary pomoci Volume)


dalsi s pouzitim prepinace nebo potenciometru s prepinacem






Lidlmusic Slovakia Copyright 2007 - 2017 - všetky práva vyhradené